Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu vodorovná

História

 

Niet pochýb o tom, že ochotnícke divadlo je významným fenoménom duchovného života národa. Dobrovoľná činnosť ochotníkov „na doskách, ktoré znamenajú svet“ je neobyčajne cenným majetkom v podobe obetavosti, nadšenia a elánu pre veci spoločné i spoločensky prospešné. Prirodzené nadanie kováčovskej mládeže a prejavy tvorivého zanietenia sa najprv navonok mohli prejaviť v rozvíjaní divadelného ochotníctva. Už dávnejšie sa tunajšia mládež neuspokojovala iba zábavami spojenými s tancom, s veseliami a kršteniami, so zábavkami na priadkach a spevom pri šúpaní kukurice po domácnostiach ako aj pri varení lekváru na dvoroch. Po ukončení krvavej svetovej vojny roku 1918 sa aj v Kováčovej zablýskalo na lepšie časy. Prestala maďarizácia aj škola sa rozozvučala krásnou a ľubozvučnou slovenčinou. Na rozvoji kultúry v našej obci má veľké zásluhy učiteľ Terenčík, ktorý v prvej polovici 20. storočia rozvinul v tomto smere viaceré aktivity, najmä v súvislosti s ochotníckym divadlom. Netreba osobitne vysvetľovať, že aj ochotnícke oddávanie sa múze Thálii bolo predovšetkým obetavou a zábavnou aktivitou, ktorému však nemožno uprieť kultúrno-umelecké poslanie. Aj keď nebolo uvedomelého nadväzovania na vysoké umelecké ciele, ba ani na výchovno-vlastenecké ciele v znamení požiadaviek Jána Palárika z matičných čias, vyslovených v známej úvahe o dôležitosti národnej dramatickej literatúry u nás (1860), divadlo v Kováčovej mimovoľne plnilo svoje poslanie predovšetkým medzi hercami, ale aj návštevníkmi jednotlivých predstavení z celej dediny. Súčasníkovi sa zdá až neuveriteľné, že na prelome 19. a 20. storočia slovenské slovo nemalo v našej obci prístup na javisko. zhľadom na veľmi účinnú násilnú štátnu politiku a nezmyselné zásahy úradov to však inak ani nemohlo byť. Niet však pochýb o tom, že keď sa už naši ochotníci dostali k slovu, tak sa uplatňovala aj mravná a estetická funkcia predstavení. O začiatkoch javiskovej aktivity niet písomných záznamov, musíme si vystačiť so spomienkami tých, ktorí už navždy poodchádzali i z javiska života alebo sú teraz vo vysokom veku. Po príchode do Kováčovej mohol Terenčík rozvinúť svoje nadšenie pre divadlo, bol hybnou silou pomerne čulej divadelnej činnosti, hercom, režisérom a tvorcom scény. Totiž, aj po Svadba na dedine v interpretácii pracovníkov polikliniky kúpeľov a v naštudovaní Márie Spodniakovej. Spolkový a kultúrny život 2. svetovej vojne bola táto sféra doménou učiteľov, a tak nečudo, že bolo založené amatérske divadlo. Na Terenčíka vtedy nadviazal učiteľ národnej školy Anton Miartuš. Školská trieda bola vždy plná zvedavých občanov - divákov. Hrávalo sa na bíne a trikrát cengalo, pokým sa návštevníci úplne neutíšia. Renomé vychytených hercov si vyslúžili predovšetkým Ján Belička, Mária Spodniaková (rod. Kocková), Ján Mojžita či Juraj Urban. Herci účinkovali najmä v takých obľúbených tituloch ako je Ženský zákon či Kubo. Bolo samozrejmosťou, že 19. decembra 1958, krátko po užívaní do výstavby, pokrstili nový kultúrny dom práve ochotníci svojím divadelným predstavením. Na Veľkonočnú nedeľu 1962 predviedli naši mládežníci hru Figliar Matej, čo bolo už druhé predstavenie v tom roku, pričom výťažok použili na zlepšenie vybavenia klubovne ČSM. V 60. rokoch bol divadelným hnacím motorom Červený, ktorý uviedol do života incenácie takých titulov ako Ženba, Pani richtárka a iné. Ku kultúrnym aktivitám akiste patrí aj vydávanie občasníka Nová Kováčová, ktoré s podtitulom Družstevné noviny vo formáte A4 vydávala v rokoch 1962 - 1966 Osvetová beseda (OB). Zodpovedným redaktorom bol, samozrejme, správca Osvetovej besedy Anton Miartuš. Obsahová náplň občasníka bola orientovaná predovšetkým na družstevnú problematiku, ale v spravodajskej skratke zachytávala udalosti a témy aj z ďalších oblastí verejného života obce. Aj keď nešlo o klasické noviny, treba tento edičný pokus kvitovať ako spestrenie informačných aktivít v prospech občanov. Miartušov záber činnosti bol široký, veď v roku 1963 nahradil vo funkcii vedúceho kina (do jeho otvorenia navštevovalo obec pojazdné kino) Pavla Trebuľu. Potom sa s nevídaným záujmom na poli kultúry prezentovala dlhé roky Božena Stejskalová (rod. Spodniaková). Vôbec, rodina Spodniakovcov je zapísaná v kultúrnej kronike obce, no nielen kultúrnej, zlatými písmenami. Mária Spodniaková ako dlhoročná pracovníčka kúpeľov bola i v tomto zariadení kultúrne činná. S ďalšími spolupracovníčkami naštudovala napríklad pásmo „Od kolísky po hrob“, ktoré prvýkrát v obci pri OB pripravili Anna Trebuľová - Očovianka, Miartušová, Izraelová, Puškárová a Plešivčiaková. V uvedenom pásme sa v kúpeľoch predstavili o. i. MUDr. Chylová, Spodniaková, Cilka Puškárová, Mária Nemčeková, Cilka Hrušovská, Mária Stanová, Anna Miklešová z Lieskovca, Mária Mozoľová či Eva Zvarová v úlohe nevesty. Vôbec, v 1. polovici 70. rokov minulého storočia môžeme v celom Stredoslovenskom kraji pozorovať kvalitatívny i kvantitatívny vzostup folklórnych súborov (roku 1976 ich bolo 154). Aj dedinským skupinám venovalo Krajské osvetové stredisko v Banskej Bystrici veľkú pozornosť a zdokonaľovalo ich na mnohých školeniach, z ktorých sa nejedno uskutočnilo práve v Kováčovej. Od 29. septembra 1990 sa k slovu prihlásil Detský folklórny súbor Pramienok ako krúžok Miestneho odboru Matice slovenskej. Vznikol pod vedením Jána Šantu, choreografa Juraja Holíka a vedúceho ľudovej hudby Jána Michelíka, pričom jeho spevácku a tanečnú skupinu tvorilo 45 členov. Svoju premiéru absolvoval 11. mája 1991, keď vystúpil so svojím programom na rokovaní predsedníctva Živeny. Postupom času sa repertoár Pramienka stal vhodným „vývozným artiklom“ a čoraz častejšie sa prezentoval aj mimo chotára obce - v Dobrej Nive, Sliači, Hriňovej, Ostrave, celoslovenskej prehliadke detských folklórnych súborov pod Inovcom vo Veľkej Lehote (1994)...
Miestne kultúrne stredisko (MKS) spolupracovalo najmä s TJ Prameň, MO MS a MO Živeny. Od júna 1992 každoročne usporadúva Kováčovské kultúrne leto, ktoré sa ako
prvé podujatie svojho druhu stalo významným segmentom kultúrneho života obce. Na financovaní podujatia sa podieľali RMC a MKS Kováčová a Regionálne stredisko Zvolen. Jeho programovou ponukou sa stali také aktivity ako vystúpenia folklórnych súborov, koncerty dychových hudieb, ochotnícke divadlo, ukážky ľudových remesiel, ba aj detský hudobný súbor z V. Británie či súbor Selune z Francúzska (1992). Práca MKS pozostávala z časti kultúrno-osvetovej, športovo-rekreačnej a organizačnej. MKS aj v ďalšom období zastrešovalo miestny rozhlas, obecnú knižnicu a FS Pramienok, no cenný je jeho prínos pri oživovaní ľudových tradícií, ktoré by bez Mgr. Marty Ličkovej azda upadli aj do zabudnutia. Ide najmä o fašiangy a stavanie mája. Na oblastnej prehliadke detských folklórnych súborov obsadil Pramienok tretie miesto, rovnako tak v Pliešovciach a na konto si pripísal rad ďalších úspešných vystúpení. V roku 1994 nieslo opäť viacero akcií pečať MKS (detský karneval, Rok rodiny, viaceré vystúpenia FS Pramienok), ktorým dominoval júlový 3. ročník Kováčovského kultúrneho leta (KKL). O Pramienok bol naďalej záujem aj v susedných obciach (vystúpenie v Turovej, účasť na festivaloch v Hriňovej a Krupine), čím dôstojne oslávil 5. výročie svojho založenia. Na KKL sme privítali vojenský súbor Jánošík, hostí - Slovákov z rumunského Nadlaku a kanadského Toronta, čo sa stretlo s veľkým ohlasom publika. Činný v tomto období bol tiež spolok kresťanskej mládeže, ktorý sa prezentoval programovým pásmom z príležitosti Svätogorazdovských dní. Kultúrny život obce sa takto ustavične rozvíjal, medziiným aj zásluhou činnosti miestnej knižnice, ktorá pod vedením Mgr. Ličkovej evidovala viac než sedem desiatok čitateľov. Úspešný priebeh zaznamenal 6. ročník KKL na termálnom kúpalisku, keď popri vystúpeniach Pramienka či hosťujúcich národopisných i moderných hudobno-tanečných zoskupení zaujala aj výstavka ručných prác našich žien. Táto aktivita je dielom Živeny - spolku slovenských žien v Kováčovej. MKS aj neskôr pokračovalo v pestrej ponuke aktivít, počnúc fašiangovým sprievodom obcou, cez akcie ku Dňu matiek, MDD, mikulášsky večierok, vianočné zvykoslovie až po KKL´97. Popri iných vystúpeniach na ňom zaujala aj domáca skupina, ktorá bola dôkazom, že naši mladí sa vedia zabávať i umelecky prezentovať, ďalej hudobno-tanečná skupina z Bolívie a Peru a spestrením bola krajská prehliadka dychových hudieb či Škola ľudových remesiel z Hontianskych Nemiec.

 

V októbri 1999 vznikla hudobná formácia PaciPacifik a od začiatku svojej činnosti sa orientuje prevažne na tradičnú country hudby (bluegrass). Je laureátom niekoľkých hudobných festivalov doma i v zahraničí. Prezentuje sa vlastnými skladbami, prípadne prevzatými titulmi s vlastnými textami. Skupina pozostávala pôvodne z týchto členov: Vladimír Nociar (basgitara), Rastislav Belička (gitara, spev), Michal Weis (banjo, spev), Milan Malov (bicie) a Daniel Axman (mandolína, ústna harmonika), v roku 2004 pribudli Slavomír Hrnko (bicie) a Martin Vaculčiak (akordeón).

Bieňska dolina ako tradičný objekt záujmu organizátorov rôznych akcií koncom 90. rokov pritiahla okrem iného pracovníkov knižníc z oblasti jazyka a literatúry na konferenciu o probléme doplňovania knižničných fondov. Oživením bolo aj decembrové vydanie Obecných novín ako prílohy krajského denníka Smer. V roku 1999 sme sa v priestore kúpaliska i kultúrneho domu potešili bohatému programu 9. ročníka KKL, ale aj koncertu Speváckeho zboru slovenských učiteľov v kostole. Festival sme o rok nato usporiadali po 10-krát. Súhrnom možno konštatovať, že v prípade kultúrneho vyžitia sa robí, čo sa dá, organizovanie hodnotných kultúrnych podujatí je však z finančných dôvodov problematické. Zo scény sa takto vytratil DFS Pramienok, ktorý koncom 90. rokov zanikol. Ani KKL nemá takú kvalitu, po akej predstavení obce volajú. Vychádzať v ústrety požiadavkám návštevníkov obce sa snažíme skôr vytváraním podmienok na zábavu. V hoteli Leona a v bufete pred ATC sa stali pravidlom diskotéky so živou i reprodukovanou hudbou. Lenže... Kým u návštevníkov sa stretli s veľkým ohlasom, obyvatelia obce ich vnímali s nevôľou. Kvôli sťažnostiam na rušenie nočného pokoja bola hudobná produkcia povolená len do 22. hod. Sťažnosti niektorých občanov neustali, keď akoby nerešpektovali empíriou overenú prax, podľa ktorej plnenie požiadaviek návštevníkov prináša nemalé zisky z cestovného ruchu.


 

dnes je: 26.3.2019

meniny má: Emanuel

Ako hodnotíte našu stránku?
 
 
35%

 
 
 
33%

 
Počet hlasujúcich: 18082

Za obsah zodpovedá
Obecný úrad Kováčová

Autor fotografií:

webygroup
ÚvodÚvodná stránka